sobota 15. marca 2014

Si šťastný? Sophie

Ahoj, po dlhej dobe vám píšem krátky príspevok. Dúfam, že sa bude páčiť:)

Si šťastný? Asi to tak vyzerá. Si zdravý, máš kompletnú rodinu a veci, ktoré by ostatný iba chceli mať. Máš teplo domova a usmievaš sa. Si šťastný? Robia ťa tieto faktory šťastným? Prečo nie?
Chorý túži po zdravý, bezdomovec po dome, jedináčik po súrodencovi. My ľudia sme taký, chceme veci, ktoré nemáme, pretože až tie nás naplnia šťastím. Každému niečo chýba a aj keď to tak možno niekedy nevyzerá, nikto nemá dokonalý život. Možno to len nevidíš, pretože hrdo nosia úsmevy. To, že niečo nie je tak ako by si chcel neznamená, že by si to mal vzdať. Žiť pozitívne a nepozerať na to, čo nemáš ale na to, čo máš a možno aj na to, čo môžeš mať. Najpodstatnejšie je to, čo ťa robí šťastným. To si musíš strážiť. Láska často robí ľudí šťastnými... Máš lásku?  
A prečo vlastne nie si šťastný? Ty snáť necháš niekoho aby ťa obral o ciel našich životov? O šťastie? Možno nemáš všetko čo by si chcel a možno ani nemôžeš mať, no NIKTO ti nesmie vziať veci, na ktorých skutočne záleží. Choď a rob čo ťa baví, buď s ľuďmi, čo ťa robia šťastným. Padaj na zem, no vstaň!
Ukáž, čo je to šťastie a ukáž aký šťastný si.
No rob aj ostatných ľudí šťastnými, pretože aj to je podstata šťastia. Hlavne sa neľutuj, dostal si dar života a preto ho musíš využiť. Ži tu a ži teraz pretože potom, potom je už neskoro....

Hej ty, áno ty.. si šťastný?

MOTTO:





nedeľa 2. februára 2014

Nikdy nevieš, čo sa skrýva jednom v pohľade. Sohie

Je streda ako každá iná a ty kráčaš po školskej chodbe. Je tam kopa ľudí, všetci ťa zdravia, tak rýchlo nahodíš úsmev a tváriš sa, že ich registruješ- perami naznačuješ istý nezrozumiteľný pozdrav. 
Kde sa nachádza tvoja hlava? Kde si práve teraz mysľou? Rozmýšľaš nad všeličím a snažíš sa nevnímať žiadne faktory ktoré by ťa mohli vytiahnuť z tvojho sveta. Ani si si nevšimla, že po celej škole kráčaš v skupinke ľudí. Tie tváre sú ti známe, sú to tvoji kamaráti... no teraz pre teba neznamenajú nič. Počuješ nejaký šumot ich slov a keďže počuješ aj smiech, vieš, že sa dobre bavia. Kráčaš ďalej, nikto nevie, čo beží tvojou hlavou.. ani ty si  nie si úplne istá. Človek za človekom kráča oproti tebe. Tvár za tvárou čo ti priamo hľadí do očí a myslí si, že vie, nad čím práve rozmýšľaš. Ľudia čo vraj pojedli všetku múdrosť sveta tak víťazoslávne kráčajú. Ach, ako veľmi sa len mýlia. No ty sa nesnažíš vyviesť ich z omylu, nechávaš ich v klame. Kráčaš ďalej no v tom, zbadáš jedny oči. Tak uprene na teba hladia.. vieš komu patria, sú ti tak známe. Za tieto oči si už dala zopár sĺz.. tie oči ti zmenili život od základu. Ten pohľad ti pomaly prechádza celým telom a tebe sa tak veľmi zrýchľuje tep. Si si úplne istá, že aj on to tak cíti. Tiež sa nachádza v hlúčiku ľudí a vieš, že všetky jeho myšlienky patria iba tebe. Ako keby ste sa zjednotili a zosynchronizovali, viaže vás iba pohľad. Je to veľmi čarovný pocit, no neužívaš si to naplno, si nervózna a on je tiež. 
Približujete sa k sebe, už ste na dosah ruky, tak blízko no tak ďaleko.. 
Vaše skupinky si to ani nevšimli, to čaro nevidí nik, je to iba medzi vami.. nič vás neprezradí. Už to skončilo, už znova sa nachádzaš nohami na zemi.
Tým očiam, čo ťa tak veľmi strhli by si dala všetko, dávaš im seba. Viete to iba vy dvaja a tam to iba ostane, iba vo vašich tajuplných očiach.
Nikdy nevieš, čo sa skrýva v jedno pohľade. 
Sophie

streda 15. januára 2014

Zničili sme lásku. Sophie

Ten pocit, nikdy som ho necítila. Vždy som odhŕňala cestu pre seba, iba pre seba. Nevravím, že som nikdy neľúbila, už veľa ľudí som mala rada a aj mám.
No ty máš niečo špeciálne.. a ja to chcem, teda, potrebujem to. Niečo nás spája. Keď som bez teba, cítim sa, ako by polovička zo mňa chýbala. 
Robíš ma lepším človekom, si posledný kúsok čo mi chýbal ku šťastiu. Spolu, tvoríme niečo, čo sa nedá ani popísať. 
Viem, že s tebou byť nemôžem a preto s tebou chcem byť ešte viac. Kto diktuje čo môžeme a čo nemôžeme? Iba Boh má tú moc. Nebodaj Boh nechce aby sme boli šťastný? Už si neviem predstaviť život bez teba.
Obaja vieme, že sa ľúbime.
Tvoj pohľad na svet, totožný s mojim. To, aký si cieľavedomý. Neviem sa ani rozhodnúť čo mám na tebe najradšej.
Bol si prvý, prvý a jediný, čo na mne videl niečo výnimočné, povedal si mi, že som iná. Nesnažil si sa meniť ma, ty nie. Videl si vo mne seba ja zas seba v tebe. Nechápali sme to, pretože sa nám to ešte nikdy nestalo. Mali sme toľko dôvodov byť spolu, no prehliadali sme ich. 

Haha, vraj nám nič nevadí. Že nepočúvame názory iných? Vtip roka. Tak prečo sme tam kde sme? Prečo nikto ani len netuší o riadkoch čo píšem? Som nahnevaná.. nie na teba, nie na seba, NA NÁS!
Čo sme to spravili? Zničili sme plamienok čo v nás vznikal. Brala som ako samozrejmosť to, že ťa mám a stratila som ťa. Mala som ťa vôbec niekedy?
Och láska, prečo mi to robíš? Boh ma stvoril takú aká som, stvoril ma pre teba. Do tvojich rúk vkladať sa chcem, prosím nevrav, nevrav že nemôžem. Načože sme sa našli, keď nechceme plniť to, kvôli čomu sme sa na tomto svete zišli?
Rómeo a Júlia. Nikdy som na nich neverila. Neverila som, že niekto alebo niečo môže kaziť lásku, lásku tak úprimnú a čistú.
Mám začať veriť? 

Toto nemal byť náš koniec. Pamätáš sa na naše plány? Malo to byť navždy.
Existuje vôbec navždy?
Raz oľutujeme čo sme zničili.
Ľutujem už teraz.
Pamätáš sa čo si povedal? Najkrajší pár navždy . Malo to byť takto? Veď predsa ani jeden z nás neverí na osud. 

Nejdem obviňovať osud... môžeme za to my.
Jestvuje vôbec nejaké my?
Kto odpovie na moje otázky? Teraz sa chcem pýtať ja!
Zničili sme to čo sme stvorili, zničili sme to, čo stvoril Boh, zničili sme sa navzájom. 



utorok 14. januára 2014

Královstvo Axel


Tik-tak, tik-tak
tiká rúčka v hodinách.

Keď prach dlhých chladných dní za obzor padá.
Prichádza čas čo mám tak rada.

Chyť ma za ruku a viesť sa nechaj.
Nemusíš myslieť iba dýchaj.
Keď ucítiš môj dych otvor oči.
Vediem ťa sem v tichej noci.

Toto je miesto kam moje tiene utiekli,
miesto kde sny unikli.
Všetko naokolo šepká tiché posolstvo.
Toto som ja a toto je moje královstvo.

Nezatváraj sa pretože tam vnútri je tma.
Toto miesto pozná ťa. Pozná ťa a pozná mňa.

Tik-tak, tik-tak
tiká rúčka v hodinách.
Obím ma a nepúšťaj kým je ešte čas.
Čo ak zobudím sa zas?
Tik-tak, tik-tak
tiká rúčka v hodinách. ❤