Kde sa nachádza tvoja hlava? Kde si práve teraz mysľou? Rozmýšľaš nad všeličím a snažíš sa nevnímať žiadne faktory ktoré by ťa mohli vytiahnuť z tvojho sveta. Ani si si nevšimla, že po celej škole kráčaš v skupinke ľudí. Tie tváre sú ti známe, sú to tvoji kamaráti... no teraz pre teba neznamenajú nič. Počuješ nejaký šumot ich slov a keďže počuješ aj smiech, vieš, že sa dobre bavia. Kráčaš ďalej, nikto nevie, čo beží tvojou hlavou.. ani ty si nie si úplne istá. Človek za človekom kráča oproti tebe. Tvár za tvárou čo ti priamo hľadí do očí a myslí si, že vie, nad čím práve rozmýšľaš. Ľudia čo vraj pojedli všetku múdrosť sveta tak víťazoslávne kráčajú. Ach, ako veľmi sa len mýlia. No ty sa nesnažíš vyviesť ich z omylu, nechávaš ich v klame. Kráčaš ďalej no v tom, zbadáš jedny oči. Tak uprene na teba hladia.. vieš komu patria, sú ti tak známe. Za tieto oči si už dala zopár sĺz.. tie oči ti zmenili život od základu. Ten pohľad ti pomaly prechádza celým telom a tebe sa tak veľmi zrýchľuje tep. Si si úplne istá, že aj on to tak cíti. Tiež sa nachádza v hlúčiku ľudí a vieš, že všetky jeho myšlienky patria iba tebe. Ako keby ste sa zjednotili a zosynchronizovali, viaže vás iba pohľad. Je to veľmi čarovný pocit, no neužívaš si to naplno, si nervózna a on je tiež.
Približujete sa k sebe, už ste na dosah ruky, tak blízko no tak ďaleko..
Vaše skupinky si to ani nevšimli, to čaro nevidí nik, je to iba medzi vami.. nič vás neprezradí. Už to skončilo, už znova sa nachádzaš nohami na zemi.
Tým očiam, čo ťa tak veľmi strhli by si dala všetko, dávaš im seba. Viete to iba vy dvaja a tam to iba ostane, iba vo vašich tajuplných očiach.
Tým očiam, čo ťa tak veľmi strhli by si dala všetko, dávaš im seba. Viete to iba vy dvaja a tam to iba ostane, iba vo vašich tajuplných očiach.
Nikdy nevieš, čo sa skrýva v jedno pohľade.
Sophie
