Ahojte, ja som Axel hneď na začiatok sa chcem zdôveriť s istým faktom o mne.
Žijem si tak trošku vo vlastnom svete. Aby ste ma nepochopili zle, niesom žiadna outistka ani nič podobné. Len mám pocit že rozmýšlam inak ako ostatný ľudia. Často si totiž rôzne situácie v hlave opisujem ako by som písala knihu. Je to niečo ako rozprávať sa sama so sebou ale v duchu. Niekto okolo mňa prejde a ja si hneď v hlave spustím : "Prešla okolo mňa, jej silná vôňa sa mi okamžite zavŕtala do nosa....." Alebo sa na mňa usmeje nejaký pekný chalan : "Otočil sa a obdaril ma krásnym širokým úsmevom. Čo to mohlo znamenať? Páčim sa mu alebo ma len prichytil ako naňho hľadím a tak sa usmial? Ja to tak robievam, usmievam sa na hocikoho. Je aj on taký alebo to znamenalo niečo viac?"
Toto moje rozmýšlanie nieje vyhradené len na situácie keď som medzi luďmi. Práve naopak, najviac to robievam keď som sama. Keď cestujem v aute, v autobuse alebo len keď ležím v posteli a neviem zaspať. Opisujem si čo sa cez deň stalo, rozmýšlam nad silnými momentami, pýtam sa sama seba otázky a hľadám odpovede...
Niekomu to možno príde choré, no pre mňa je to bežná realita. V podstate ma to baví. Takisto ako ma baví písať. Toto je veľmi podobné, keď nemám papier a pero opisujem všetko v hlave. Niekedy to robím a ani si to neuvedomujem, niekedy chcem prestať ale vlastne nemôžem...Naozaj, keď som smutná a potrebovala by som si vyčistiť hlavu je to velkou príťažou. Nedokážem s tým prestať a veľmi by ma zaujímalo či to robí ešte niekto iný. Robíte to aj vy alebo som sama?
Axel
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára