Niekedy už človek nevládze. Udržiavať si úsmev na tvári napriek problémom ktoré sa na vás neustále navaľujú považujem za najväčšie umenie. No každá hora má svoj vrchol. Niekedy je toho priveľa a aj ten najpozitívnejší človek na svete má niekedy problém potlačiť slzy. V takýchto chvíľach vbehnem do kúpelne. Zhodím zo seba všetko. Všetko oblečenie, všetky doplnky (náramky dokonca aj náušnice si vytiahnem z uší), zmyjem všetok prebytočný makeup, vytiahnem šošovky... Jednoducho odstránim všetko čo je na mne navyše. Dokonca aj môj bežný úsmev, ktorý sa mi tak často pohráva na perách zahodím na kopu handier... Pustím vodu, vojdem do vane. Nerobím nič. Nechávam teplú vodu stekať mi po tele. Predstavujem si že odplavuje všetky moje problémy, nechám ju splynúť s pár slzami. Hlava sa mi pomaly vyprázdňuje, vnímam len prúdiky vody a nič iné. Počúvam tóny pomalej pesničky. Odrazu mi pípne správa. "Teraz nie.." zamrmlem a spokojne zakloním hlavu. Nechcem teraz nič rozoberať. Nemám na nikoho náladu. Potrebujem sa nachvíľu vytrhnúť z tohto sveta. Cítiť chvíľu že som to len ja. Len ja a nič iné, nič viac. Voda ma láskavo mazná a poskytuje mi únik z reality. Z tvrdej reality ktorá ma ubíja.
Myslím že už stačilo. Hlavu mám vyčistenú. Vychádzam zo sprchy. Hoci voda moje problémy v skutočnosti neodplavila, ale akoby aj... Vnukla mi opäť nový pohľad na všetko čo ma trápi. Cítim sa ľahšie. Som pripravená postaviť sa svetu opäť zoči voči. Tak poď!! Čo ďalšie na mňa chystáš? Som na to pripravená!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára