Dievča z prvej lavice (Axel)

Teraz som vraj pekná,
dievča jak má byť,
zabudli ste keď som bola iná?
Bozkajte mi riť!

Pamätáte si ma?
Som tá čo sedela v prvej lavici sama.
Tá čo mala strapaté vlasy,
tá čo mala najďalej od krásy.

Trochu tlstá,
som tá ktorej ste sa smiali.
Vždy druhá vrstva,
som tá s ktorej citmi ste sa tak radi hrali.

Stále terčom posmechu,
čo u chlapcov nedočkala sa úspechu.

Tak ako je to teda teraz?
Prečo taká zmena?
Prečo zrazu zlomila som mnohé srdcia neraz,
keď predtým som bola takmer nemá?

Čistý štít, nová škola
stúpam krásne hore.
Vy môžte na mňa čumieť zdola,
mám chlapcov plné more.

Tak čo? Dnes ma chcete späť?
Dnes by si ma objal hneď?
Keď vyrástla som, telo schudlo, opeknela tvár,
na staršej, krajšej, nežnej tvári sotva pupáčikov pár?

Odpustila som no nezabudnem staré krivdy,
s prísahou že na posmech už nebudem nikdy.
Česť pre pár priateľov verných
čo mali ma radi aj v časoch starých. <3

Dnes vás môj výzor pokúša,
ja sa len smejem.
Zabudli ste keď som bola pre vás razpuša?
Ja nie! Vraj poď von! S takou špinou nejdem!

Zrazu mám priateľov tisíce a vy ste sami,
pre mňa ste maximálne starí známi.
Smejem sa vám velice,
s láskou, dievča z prvej lavice :*
Axel